FANDOM


Staroveký Rím
RomanFlag.png
Stručné informácie
Lokálny názov Rímska ríša
Vznik založenie Ríma (753 pred Kr.)
Zánik zánik Západorímskej ríše (476)
Hlavné mesto Rím
Iné významné mestá Konštantínopol, Alexandria, Antiochia, Kartágo, Efez, Smyrna, Pergamon, Jeruzalem, Leptis Magna
Úradný jazyk latinčina
Štátne zriadenie kráľovstvo, republika, cisárstvo
Náboženstvo rímsky polyteizmus, kresťanstvo
Symbol/znak kapitolská vlčica
Nástupnícke štáty Byzantská ríša, Franská ríša
Staroveký Rím (lat. Roma) bol v staroveku najvyspelejšou civilizáciou, obývajúcou územie dnešnej západnej Európy a časť afrického a ázijského kontinentu pozdĺž Stredozemného mora. Tvorila ho rada rôznych národov, s rôznymi jazykmi a náboženstvami. V 8. storočí pred Kr. došlo spojením niekoľkých osád k založeniu mesta Rím, v ktorom po vládlo 7 kráľov. Obyvateľstvo tvorili tri vrstvy: patricijovia (plnoprávni a slobodní občania), plebejci (prisťahovalci bez politických práv) a otroci. Po vyhnaní posledného kráľa boli nastolené podmienky republikánskeho zriadenia.

V rannej fázy republiky stáli na jej čele dvaja konzuli, volení senátom, na dobu jedného roku. V dobe vojny vládol pol roka diktátor. Rozdiely medzi patricijmi a plebejcami sa vyrovnávali a bol zriadený úrad tribúna ľudu. Rozmach republiky bol spojený s výbojnými vojnami (podrobenie latinských miest a porážka Etruskov). Roku 265 pred Kr. bol dobytý takmer celý Apeninský polostrov. V dobe vrcholu republiky sa stredomorská veľmoc stretla so záujmami rovnako silného súpera, sprostredkujúcim obchod v Stredomorí, Kartágom. Spory vyústili v tri púnske vojny, zakončené úplným zničením Kartága a vytvorením rímskej provincie Africa z kartáginskeho územia. Krízu v rímskej spoločnosti predznamenali sociálne rozpory v rímskej spoločnosti (Spartakovo povstanie), udeľovanie mimoriadnej moci politikom (Sulla, Pompeius, Caesar) a rozpori medzi optimátmi. Kríza vyústila do občianskej vojny, ktorá skončila víťazstvom vodcu optimátov Sullu, ktorý sa stal diktatórom s neobmedzenou mocou. Po jeho smrti bola obnovená republika a vznikol triumvirát - Caesar, Pompeius, Crassus. Výsledkom bolo zvolenie Caesara za rímskeho konzula a prokonzula Galie. V druhej občianskej vojne, sa stretol senátom podporovaný Pompeius s Caesarom, ktorý podnikol víťazné ťaženie až do Egypta a po ďalších víťazstvách a návrate do Ríma sa stal doživotným diktátorom. Z obáv jeho veľkého vplyvu bol roku 44 pred Kr. v senáte zavraždený.

V rannej fáze cisárstva vznikol za vlády Augusta vytvorený principát. Za Claudia, Nera a Trajána dosiahla ríša svoj územný rozmach. V dôsledku nedostatku pracovných síl sa od počiatku cisárstva rozvíjal tzv. kolonát. V dobe neskorého cisárstva bol Diokleciánom vytvorený dominát. Úplne novú cestu v náboženskej politike nastolil milánsky edikt za vlády Konštantína I. Po smrti cisára Theodosia I. bola ríša rozdelená na Západorímsku a Východorímsku. Pád Západorímskej ríše predznamenali ľudové vzbury a útoky barbarských kmeňov. Jej rozklad sa skončil roku 476 n. l. zosadením posledného cisára Romula Augusta germánskym náčelníkom Odoakrom. Východorímska (byzantská) ríša si zachovala samostatnosť do roku 1453.

História starovekého RímaEdit

Staroveká ItáliaEdit

Predrimsky-Apeninsky-polostrov.gif

Mapa osídlenia Apeninského polostrova pred Rimanmi

Predpoklady vzniku rímskej ríše sa začali utvárať už na prelome 2. a 1. tisícročia pred Kr., kedy v rámci búrlivých etnických presunov prenikali na Apeninský polostrov indoeurópske kmene Italikov. Kmene so sebou prinášali osobitú kultúru, používali železné aj bronzové nástroje. Apeninský polostrov poskytol tejto kultúre znamenité podmienky k rozvoji. Polostrov bol zo severu chránený Alpami a obmývaný Stredozemným morom. Pobrežie nebolo zďaleka tak členité ako v Grécku a horské pásmo Apenín tiahnúce sa severojužným smerom nečlenilo polostrov na malé územia. Podnebie tu bolo celkom mierne. Italické kmene tu behom 10. a 5.  storočia vytvorili pomerne vyspelú hospodársku villanovskú kultúru, ktorá sa však vyvíjala v tieni vyspelejšiej etruskej kultúry. 

Etruskovia prenikli na Apeninský polostrov niekedy v 10. až 8. storočí pred Kr. a ovládli rozsiahle územia italických kmeňov. O ich pôvode sa nedá povedať nič určitého, písmo mali prevzaté od Grékov, ich jazyk sa dodnes nepodaril rozlúštiť. Pravdepodobne prišli z Malej Ázie. Etruskovia vytvorili vyspelú mestskú civilizáciu s rozvinutým obchodom, remeslom a poľnohospodrástvom. Etruské spoločenstvá boli majetkovo a sociálne diferencované. Približne v tom istom období osídlili Itálie Gréci a vytvorili tu rovnako vyspelú mestskú civilizáciu. Západné pobrežie Sicílie osídlili Feničania a z ich osád vyrastli bohaté mestá opierajúce sa o moc severoafrického Kartága. Kartágo bolo mestským štátom so širokým hospodárskym zázemím a bohatlo z námorného obchodu. Medzi týmito tromi kultúrnymi ohniskami dochádzalo k častým stretom z čoho ťažili Italikovia. Z ich územia bolo najdôležitejšie územie Latinov a tu tiež došlo k založeniu osady zvanej Roma, z ktorej po spojení s ostatnými osadami vznikol Rím.

Založenie RímaEdit

Romulus-Remus-Kapitol.jpg

Romulus a Remus, legendárni zakladatelia Ríma (Kapitolská vlčica)

Založenie Ríma sa udáva roku 753 pred Kr., ale nie je známe, či ho založili Latinovia alebo Etruskovia, celá udalosť je zahalená do povestí. Je pravdepodobné, že Rím sa stal zjednoteným mestom až omnoho neskôr. Rozvoj remesla, poľnohospodárstva a obchodu viedol k majetkovej a sociálnej diferenciácii a rozpadu rodového zriadenia. Obyvateľstvo sa delilo na tri kmene, tridsať kúrií a tri sto rodov. Podľa kúrií bolo zložené vojsko a schádzalo sa ľudové zhromaždenie, ktoré volilo alebo potvrďovalo kráľa. Kráľ mal v rúkach najvyššiu moc správnu, vojenskú i náboženskú. Pri rozhodovaní sa opieral o senát zložený z najbohatších patricijských rodov. Slobodné obyvateľstvo sa delilo na patricijov (potomkov urodzených otcov), ktorí boli plnoprávnymi občanmi a plebejcov, ktorých práva boli obmedzené. Sociálna diferenciácia viedla k vzniku tzv. klienteli. Chudobní občania sa uchyľovali pod ochranu bohatých patricijov, ktorí im za určité práce poskytovali hospodársku a sociálnu podporu. Treťou vrstvou boli proletariusovia, teda úplne nemajetní občania, otroci a pomocnici v rodinách.

RepublikaEdit

Ku koncu kráľovského obdobia bolo obyvateľstvo rozdelené do piatich majetkových tried a každá mala povinnosť stavať do vojska príslušný počet centúrií. Toto postavenie sa stalo základom aj pre zastúpenie v centurijnom sneme. Bohatí stavali viac stotín a mali teda viac hlasov. Vytvorenie privilegovanej vládnucej vrstvy viedlo k zvrhnutiu kráľovskej moci. Po vyhnaní posledného etruského kráľa roku 510 pred Kr. sa Rím stal republikou. Rím sa pokúšal o upevnenie moci nad ostatnými mestami a zároveň sa ostatné mestá cítili ohrozené vzostupom Ríma. Etruskovia sa snažili obnoviť stratenú moc a taktiež proti Rímu vystupovala federácia latinských miest, obávajúcich sa vzostupu moci. Rímu neobyčajne pomohlo víťazstvo gréckych Syrakúz nad etruským loďstvom pri Kýmé roku 474 pred Kr. Rimania dobyli a anektovali mesto Veje. Oslabenie etruskej moci využili kočovné kmene a začali zostupovať z horských oblastí Apenín. Rimania tieto kmene potlačili a zmocnili sa rozsiahle území predtým ovládaných Etruskami. S latinskými mestami Rimania uzavreli spojeneckú zmluvu s rôzne odstupňovanými právami.

V 5. a 4. storočí prenikli alpskými priesmykmi do severnej Itálie Kelti a vytvorili tu pevnú základňu keltského osídlenia. Ich nájazdy definitívne zlomili moc Etruskov a pri jednej z týchto výprav v roku 387 pred Kr. dokonca vyplienili Rím, za vysoké výkupné odišli. Rím si podmanil Samnitov v strednej Itálii a posledné vzdorujúce grécke mesto Tarent podľahlo roku 272 pred Kr. Tým bolo dosiahnuté roku 270 pred Kr. zjednotenie Itálie s výnimkou Predalpskej Galie (Pádska nížina bola ovládnutá Rimanmi až 225-222 pred Kr.). Rím bol nadradený ostatným italickým mestám. Porazení protivníci boli formálnymi spojencami Ríma, mali čiastočnú autonómiu, vojensky a politicky boli podriadené Rímu. Občania niektorých miest, tzv. municipia, mali povinnosti rímskych občanov, ale nemali volebné právo. Rimania budovali cesty po celej Itálii pre dopravné spojenie a presuny vojska. Armáda bola výborne vycvičená a disciplinovaná, rímski politici využívali sporov medzi nepriateľmi. 

Ad blocker interference detected!


Wikia is a free-to-use site that makes money from advertising. We have a modified experience for viewers using ad blockers

Wikia is not accessible if you’ve made further modifications. Remove the custom ad blocker rule(s) and the page will load as expected.

Also on FANDOM

Random Wiki